Obchodovanie s ľuďmi

obchodovanie s ludmi

Obchodovanie s ľuďmi je forma multi-miliardového obchodu medzinárodných organizovaných zločineckých skupín, ktorá predstavuje novodobé otroctvo.
Obete sú unášané a transportované medzi krajinami a regiónmi s využitím podvodov alebo nátlakov. Sú zbavení ich samostatnosti, slobody pohybu, možnosť voľby a čelia rôznym formám fyzického a psychického týrania.

Existujú tri hlavné typy obchodovania s ľuďmi:

  • Obchodovanie s ľuďmi za účelom nútenej práce;
  • Obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania;
  • Obchodovanie s ľudskými orgánmi.

obchodovanie sl udmi

S obchodovaním s ľuďmi (slang. nazývané aj obchod s bielym mäsom) je úzko spojená aj otázka pašovania, v ktorom pašeráci zohrávajú svoje úlohy za účelom finančného alebo materiálneho zisku. Zabezpečujú nelegálne vstupy jedincov do krajiny, v ktorej nie sú občanmi, nemajú tam ani trvalý pobyt alebo platné víza na pobyt na určitú dobu a za istým účelom.

Všeobecne známy priebeh v prípade pašovania – akonáhle je platba dokončená, vzťah medzi ilegálnym prisťahovalcom a pašerákom je ukončený.

NABK – UNIPOL

Obchodovanie s ľuďmi je zločin podľa medzinárodného práva a mnohých národných a regionálnych právnych systémov. Vzhľadom k zložitosti problematiky, je nutné mať množstvo stratégií v rozsahu úrovní, aby sa znížila úroveň problému. Medzi ne patria aj tieto :

  • Operácie a projekty – konkrétne akcie v oblasti eliminácie sietí obchodovania s ľuďmi;
  • Systémy proti organizovanej kriminalite (množstvo organizácií, ktoré riešia túto činnosť a medzi ktoré patrí aj naša organizácia NABK – UNIPOL) – technické nástroje a systémy pre zdieľanie informácií po celom svete;
  • Partnerstvo – posilnenie nášho prístupu do zahraničných krajín tým, že vytvárame partnerstvá s krajinami,  za účelom nadviazania kontaktu, možností riešení a vzájomnej spolupráce v rôznych oblastiach kriminality;
  • Akcie a konferencie – poskytujú nadviazanie kontaktov, skúmanie a analyzovanie súčasnej situácie, medzinárodné konferencie taktiež prispievajú k výmene profesijných skúseností odborníkov z celého sveta  a prezentovanie moderných technológií z oblasti kriminality napomáhajúc tak k eliminácii kriminality v rôznych oblastiach;
  • Zhromažďovanie množstvo zdrojov týkajúcich sa všeobecných informácií, ale i konkrétnych štatistík a analýz o danej problematike.

Naše ďalšie plánované projekty v tejto oblasti:

  • Zriadenie krízovej linky pre obete domáceho násilia a pre obete obchodovania s ľudmi.
  • Osvetové centrum
  • Právne a všeobecné poradenstvo v krízových situáciách

 

 Profil obetí a páchateľov
Kto sa stáva zväčša obeťou a akými charakteristickými črtami sa vyznačujú páchatelia? Táto typológia vyplýva z praxe, nie je však konečná, nakoľko sa obchodovanie s ľuďmi stále vyvíja, tak aj profily sa menia.
 Obete

 

·         Ženy vo veku 18-30 rokov

·         Základné až stredoškolské vzdelanie

·         Z menších miest a vidieka

·         Slobodné

·         S nestabilným sociálno-ekonomickým zázemím

·         Zážitky so zneužívaním v detstve

 Páchatelia

 

·         Muži vo veku 18-55 rokov

·         Dobre vyzerajúci s prirodzeným šarmom

·         Organizovaní do menších ale aj medzinárodných skupín, prepojení na podsvetie či mafiu fungujúci samostatne

·         S rozdielnym stupňom vzdelania

·         Za účelom finančného zisku

Legislatívny rámec

Obchodovanie s ľuďmi“ vymedzuje článok 2 smernice 2011/36/EÚ takto:

  1. zlákanie, preprava, presun, ukrývanie alebo prevzatie osôb vrátane výmeny alebo odovzdania kontroly nad týmito osobami na účely vykorisťovania, a to prostredníctvom hrozby alebo s použitím násilia alebo iných foriem donucovania, únosu, podvodu, klamstva, zneužitia moci alebo zraniteľného postavenia alebo poskytnutím či prijatím platby alebo výhod s cieľom získať súhlas osoby majúcej kontrolu nad inou osobou;
  2. osoba sa nachádza v zraniteľnom postavení, keď nemá inú reálnu alebo prijateľnú možnosť, než sa podvoliť súvisiacemu zneužitiu;
  3. vykorisťovanie zahŕňa prinajmenšom zneužívanie iných osôb na prostitúciu alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenú prácu alebo služby vrátane žobrania, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo alebo zneužívanie iných osôb na trestnú činnosť alebo odoberanie orgánov;
  4. súhlas obete obchodovania s ľuďmi s vykorisťovaním – či už zamýšľaným, alebo skutočným – je nepodstatný, ak bol použitý ktorýkoľvek zo spôsobov uvedených v odseku ;
  5. ak sa konanie uvedené v odseku 1 týka dieťaťa, považuje sa za trestný čin obchodovania s ľuďmi aj vtedy, ak nebol použitý žiadny zo spôsobov uvedených v odseku .

 

Situácia v oblasti obchodovania s ľuďmi

Obchodovanie s ľuďmi je celosvetovo radené medzi najvýnosnejšie a najrýchlejšie sa rozmáhajúce druhy organizovanej trestnej činnosti, v rámci ktorého sú milióny ľudí vystavené podmienkam zaobchádzania, ktoré predstavujú hrubý zásah do osobnej slobody a dôstojnosti. Boj proti tomuto fenoménu preto nie je jednoduchý aj vzhľadom na to, že sa neustále objavujú nové spôsoby a formy páchania tejto trestnej činnosti. Organizácia páchateľov zväčša zahŕňa rozsiahle, hierarchicky štruktúrované zločinecké skupiny. Obchodníci s ľuďmi prekračujú hranice štátov vďaka najmodernejším technickým a komunikačným systémom a napomáha im aj oslabenie štátov spôsobené hospodárskymi, politickými či inými krízami. Obete obchodovania s ľuďmi (ďalej len „obete“) sú často násilne, pod nátlakom alebo na základe podvodu zlákané, prepravované alebo zadržiavané vo vykorisťovateľských podmienkach, ktoré môžu zahŕňať sexuálne vykorisťovanie, nútené práce alebo služby, nútené žobranie, nútené sobáše, trestnú činnosť alebo odoberanie orgánov.

Obchodovanie s ľuďmi má veľa rôznych foriem a mení sa v závislosti od sociálnoekonomických podmienok štátu.

Zameriava sa na ženy, mužov, dievčatá a chlapcov v zraniteľnom postavení. Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce z júna 2012, ktoré boli vyhotovené na základe pozorovania rokov 2002 – 2011, dosahuje počet osôb vykorisťovaných formou nútených prác vrátane sexuálneho vykorisťovania 20,9 milióna . V správe sa uvádza, že obchodovanie s ľuďmi Medzinárodná organizácia práce vníma ako súčasť nútených prác. Dodatkovou správou Medzinárodnej organizácie práce z júna 2014, ktorá sa v nadväznosti na správu z roku 2012 zamerala na zisky plynúce z tejto trestnej činnosti vyplynulo, že celkové nelegálne zisky získané z využívania nútených prác vrátane sexuálneho vykorisťovania po celom svete predstavujú 150,2 miliárd dolárov ročne .

 

Pomoc a podpora obetí obchodovania s ľuďmi

Postup pri identifikácii obetí v Slovenskej republike, ako aj pri ich prípadnom zaradení do programu je upravený v Národnom referenčnom rámci. Tento materiál obsahuje štruktúru spolupracujúcich subjektov, prostredníctvom ktorej štátne orgány napĺňajú svoje záväzky ohľadne ochrany a presadzovania ľudských práv osôb, ktoré sa stali obeťami, koordinujúc pritom svoje úsilie v rámci strategického partnerstva s občianskou spoločnosťou.

Jeho základným cieľom je zabezpečiť rešpektovanie ľudských práv obetí a poskytovanie účinnej dostupnosti služieb pre ne. Sekundárne môže národný referenčný mechanizmus napomôcť rozvíjaniu národných politík a procedúr týkajúcich sa obetí, akými sú napríklad právna úprava na úseku legalizácie ich pobytu a znovu sa usadenia, ich kompenzácie a poskytovania ochrany.

Identifikovať potenciálnu obeť obchodovania s ľuďmi môže akýkoľvek subjekt pochádzajúci z prostredia štátnych orgánov, medzinárodných či mimovládnych organizácií, ako aj zo zahraničia. Iniciovať identifikáciu obete môžu teda príslušníci rôznych služieb Policajného zboru, prokuratúry, zamestnanci Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zamestnanci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, zdravotnícki zamestnanci, zamestnanci Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, terénni sociálni pracovníci, zamestnanci konzulárnych úradov Slovenskej republiky v zahraničí, mimovládne a medzinárodné organizácie pôsobiace na Slovensku alebo v zahraničí, ako aj samotná obeť obchodovania s ľuďmi, resp. jej rodinní príslušníci prostredníctvom Národnej linky pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi 0800 800 818.

 

Prevencia kriminality

Prevencia kriminality a inej protispoločenskej činnosti predstavuje cieľavedomé pôsobenie štátu, vládnych organizácií, cirkví, občianskych združení, podnikateľských subjektov a vzdelávacích inštitúcií pri zvyšovaní povedomia obyvateľstva, ktoré má prispieť k tomu, aby sa obyvatelia nestali páchateľmi alebo obeťami trestných a iných protispoločenských činov.

Cieľom prevencie kriminality je predchádzať kriminalite a inej protispoločenskej činnosti, tak, aby sa spoluprácou zainteresovaných subjektov darilo zvyšovať kvalitu životapocitu bezpečia všetkých občanov. Na dosiahnutie tohto cieľa je dôležité odstraňovať príležitosti pre trestnú a inú protispoločenskú činnosť. Z dôvodu medzinárodných záväzkov štátu, ale aj z dôvodu spoločenskej objednávky občianskej spoločnosti sú stanovené nasledovné priority prevencie kriminality: 

  1. znižovanie miery a závažnosti kriminality a inej protispoločenskej činnosti (najmä: závažná a organizovaná trestná činnosť; obchodovanie s drogami; počítačová kriminalita; obchodovanie s ľuďmi; sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia; hospodárska a majetková trestná činnosť,  korupcia; obchodovanie so zbraňami a cezhraničná trestná činnosť; násilie na ženách);
  2. zvyšovanie bezpečnosti miest a obcí (začleňovanie prevencie kriminality do koncepcií rozvoja krajov a obcí; zvyšovanie kvality sociálnych vzťahov; zvyšovanie pocitu bezpečia obyvateľov a návštevníkov);
  3. eliminácia sociálne patologických javov v rizikových skupinách (deti a mládež ohrozené kriminalitou a sociálne patologickými javmi; rodina; seniori; sociálne vylúčené komunity, t. j. nezamestnaní, bezdomovci, zdravotne a telesne postihnutí, osoby prepustené z výkonu trestu; prvopáchatelia trestných činov; recidivisti);
  4. eliminácia propagácie kriminality a inej protispoločenskej činnosti prostredníctvom všetkých druhov médií (film, televízia, rozhlas, internet, tlačoviny).

 

Zdroj: www.minv.sk

http://www.minv.sk/?informacne-centrum-na-boj-proti-obchodovaniu-s-ludmi-a-prevenciu-kriminality

Obchodovanie s ľuďmi“ vymedzuje článok 2 smernice 2011/36/EÚ takto:

  1. zlákanie, preprava, presun, ukrývanie alebo prevzatie osôb vrátane výmeny alebo odovzdania kontroly nad týmito osobami na účely vykorisťovania, a to prostredníctvom hrozby alebo s použitím násilia alebo iných foriem donucovania, únosu, podvodu, klamstva, zneužitia moci alebo zraniteľného postavenia alebo poskytnutím či prijatím platby alebo výhod s cieľom získať súhlas osoby majúcej kontrolu nad inou osobou;
  2. osoba sa nachádza v zraniteľnom postavení, keď nemá inú reálnu alebo prijateľnú možnosť, než sa podvoliť súvisiacemu zneužitiu;
  3. vykorisťovanie zahŕňa prinajmenšom zneužívanie iných osôb na prostitúciu alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenú prácu alebo služby vrátane žobrania, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo alebo zneužívanie iných osôb na trestnú činnosť alebo odoberanie orgánov;
  4. súhlas obete obchodovania s ľuďmi s vykorisťovaním – či už zamýšľaným, alebo skutočným – je nepodstatný, ak bol použitý ktorýkoľvek zo spôsobov uvedených v odseku ;
  5. ak sa konanie uvedené v odseku 1 týka dieťaťa, považuje sa za trestný čin obchodovania s ľuďmi aj vtedy, ak nebol použitý žiadny zo spôsobov uvedených v odseku .

 

Situácia v oblasti obchodovania s ľuďmi

 

Obchodovanie s ľuďmi je celosvetovo radené medzi najvýnosnejšie a najrýchlejšie sa rozmáhajúce druhy organizovanej trestnej činnosti, v rámci ktorého sú milióny ľudí vystavené podmienkam zaobchádzania, ktoré predstavujú hrubý zásah do osobnej slobody a dôstojnosti. Boj proti tomuto fenoménu preto nie je jednoduchý aj vzhľadom na to, že sa neustále objavujú nové spôsoby a formy páchania tejto trestnej činnosti. Organizácia páchateľov zväčša zahŕňa rozsiahle, hierarchicky štruktúrované zločinecké skupiny. Obchodníci s ľuďmi prekračujú hranice štátov vďaka najmodernejším technickým a komunikačným systémom a napomáha im aj oslabenie štátov spôsobené hospodárskymi, politickými či inými krízami. Obete obchodovania s ľuďmi (ďalej len „obete“) sú často násilne, pod nátlakom alebo na základe podvodu zlákané, prepravované alebo zadržiavané vo vykorisťovateľských podmienkach, ktoré môžu zahŕňať sexuálne vykorisťovanie, nútené práce alebo služby, nútené žobranie, nútené sobáše, trestnú činnosť alebo odoberanie orgánov.

 

Obchodovanie s ľuďmi má veľa rôznych foriem a mení sa v závislosti od sociálnoekonomických podmienok štátu.

Zameriava sa na ženy, mužov, dievčatá a chlapcov v zraniteľnom postavení. Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce z júna 2012, ktoré boli vyhotovené na základe pozorovania rokov 2002 – 2011, dosahuje počet osôb vykorisťovaných formou nútených prác vrátane sexuálneho vykorisťovania 20,9 milióna . V správe sa uvádza, že obchodovanie s ľuďmi Medzinárodná organizácia práce vníma ako súčasť nútených prác. Dodatkovou správou Medzinárodnej organizácie práce z júna 2014, ktorá sa v nadväznosti na správu z roku 2012 zamerala na zisky plynúce z tejto trestnej činnosti vyplynulo, že celkové nelegálne zisky získané z využívania nútených prác vrátane sexuálneho vykorisťovania po celom svete predstavujú 150,2 miliárd dolárov ročne .

 

Pomoc a podpora obetí obchodovania s ľuďmi

 

Postup pri identifikácii obetí v Slovenskej republike, ako aj pri ich prípadnom zaradení do programu je upravený v Národnom referenčnom rámci. Tento materiál obsahuje štruktúru spolupracujúcich subjektov, prostredníctvom ktorej štátne orgány napĺňajú svoje záväzky ohľadne ochrany a presadzovania ľudských práv osôb, ktoré sa stali obeťami, koordinujúc pritom svoje úsilie v rámci strategického partnerstva s občianskou spoločnosťou.

Jeho základným cieľom je zabezpečiť rešpektovanie ľudských práv obetí a poskytovanie účinnej dostupnosti služieb pre ne. Sekundárne môže národný referenčný mechanizmus napomôcť rozvíjaniu národných politík a procedúr týkajúcich sa obetí, akými sú napríklad právna úprava na úseku legalizácie ich pobytu a znovu sa usadenia, ich kompenzácie a poskytovania ochrany.

Identifikovať potenciálnu obeť obchodovania s ľuďmi môže akýkoľvek subjekt pochádzajúci z prostredia štátnych orgánov, medzinárodných či mimovládnych organizácií, ako aj zo zahraničia. Iniciovať identifikáciu obete môžu teda príslušníci rôznych služieb Policajného zboru, prokuratúry, zamestnanci Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zamestnanci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, zdravotnícki zamestnanci, zamestnanci Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, terénni sociálni pracovníci, zamestnanci konzulárnych úradov Slovenskej republiky v zahraničí, mimovládne a medzinárodné organizácie pôsobiace na Slovensku alebo v zahraničí, ako aj samotná obeť obchodovania s ľuďmi, resp. jej rodinní príslušníci prostredníctvom Národnej linky pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi 0800 800 818.

 

Organizácia NABK sa v súčasnosti taktiež zaujíma o túto oblasť páchania trestnej činnosti. Máme stanovené ciele, ktorými chceme napomáhať k eliminácii takejto činnosti.

Naše plánované projekty v tejto oblasti:

  • Zriadenie krízovej linky pre obete domáceho násilia a pre obete obchodovania s ľudmi.
  • Osvetové centrum
  • Právne a všeobecné poradenstvo v krízových situáciách

 

 

 

 

Profil obetí a páchateľov

Kto sa stáva zväčša obeťou a akými charakteristickými črtami sa vyznačujú páchatelia? Táto typológia vyplýva z praxe, nie je však konečná, nakoľko sa obchodovanie s ľuďmi stále vyvíja, tak aj profily sa menia.
 

Obete

 

·         Ženy vo veku 18-30 rokov

·         Základné až stredoškolské vzdelanie

·         Z menších miest a vidieka

·         Slobodné

·         S nestabilným sociálno-ekonomickým zázemím

·         Zážitky so zneužívaním v detstve

 

Páchatelia

 

·         Muži vo veku 18-55 rokov

·         Dobre vyzerajúci s prirodzeným šarmom

·         Organizovaní do menších ale aj medzinárodných skupín, prepojení na podsvetie či mafiu fungujúci samostatne

·         S rozdielnym stupňom vzdelania

·         Za účelom finančného zisku